Projekty

Projekty

        • Senica Thing

        • Recenzie

        • Noah Si (RockmanX) napísal:

          Deep Dark Wood (autori: Senica Thing, menovite: Baily’s Sister, Unicorn Sisters, David, Mushroom, Hailey & Milka, Natalie, Leontine, The Land Owner)

           

          O čom je gamebook: Je to kompilácia siedmych krátkych poviedok s rovnakým miestom začiatku - uprostred tmavého lesa. Vynikajúci spôsob ako začať fantasy príbeh, čo myslíte?

           

          To dobré: Napriek tomu, že sa jedná o texty žiakov zo základnej školy zo Slovenska, pre ktorých je angličtina cudzím jazykom, v príbehoch je očividne veľa potenciálu. Je v nich prítomné autorské scudzenie (búranie štvrtej steny) a mnoho archetypálnych fantasy prvkov. Vlastne, čo sa týka príbehu Halloween, ak by sa s tým správne pracovalo, je možné uvažovať aj o účasti v súťaži EctoComp, ale tu by bolo treba viac materiálu a trochu vyjsť za hranice žánrového "dungeon crawler". 

           

          Sedem samostatných príbehov ponúka čitateľovi rôzne pohľady a kreatívne spracovania prechádzky temným lesom. Keďže texty písal detský autor, prirodzene presvitá ich detský zmysel pre humor, čo robí celý text ešte zaujímavejším. Detská súsenosť, v porovnaní so skúsenosťou dospelých, prináša do príbehov jednoduchosť v jazyku ale zahreje pri srdci.

          To zlé: Samozrejme sa dá očakávať veľa chýb v spellingu a gramatike, ale keďže toto máme aj v iných príspevkoch, môžeme to odložiť bokom (viď moje predchádzajúce recenzie). Ak vezmeme do úvahy vekové spektrum autorov, väčšina ponúknutých možností je dosť priamočiara typu: "Chceš ísť doprava? alebo doprava? Čo si dáš? Porozmýšľaš najprv, alebo sa bezhlavo vrhneš do dobrodružstva?" Takéto "neinformatívne" voľby, ktorých voľba je vecou náhody, sú presným opakom toho, čo fanúšikovia gamebookov očakávajú, a síce voľby ktorým predchádzajú jemné náznaky autora čitateľovi priamo v texte. Uvediem príklad "informatívnej" voľby: "Si uprostred veľkého lesa. Zapadá slnko.Vedú odtiaľto štyri únikové cesty na všetky svetové strany." Toto je informatívna voľba, keďže slnko zapadá a text naznačuje, že správnou voľbou je Západ. Keďže inferenčné schopnosti autorov nie sú dostatočne rozvinuté, väčšina volieb je logicky neinformatívna. To je samozrejme v poriadku, keďže to podporuje opätovné prehrávanie príbehu a alternatívnych koncov, niektoré konce ale končia totálnym šokom: "Bol si zjedený medveďom, nikto ťa už nikdy neuvidí." Čo? Viem, že detský autor má túto impulzívnu logiku, v štýle náhleho dažďa lentilik, z ktorých jedna ti padne do oka - takúto logiku mám, musím priznať, niekedy aj ja. Niektré príbehy mali však koniec až príliš nečakaný . chystáš sa niekam, a...koniec.

           

          To UFF: Niektorí vravia, že náročnosť tohto typu príbehov je "Krutá", keďže je tu veľa neinformatívnych volieb, ale druhí by skôr povedali, že "Nenáročná", keďže je tu vždy možnosť vrátiť sa späť, však? Píšem na odľahčenie, nejde o seriózny rozbor. dá sa to ale krásne využiť pri štúdiu jazyka a písania. Keďže ide pôvodne o čosi ako príspevky do školskej súťaže, dá sa konštatovať, že tí, čo sa zapojili, majú veľa nevužitého potenciálu. Snáď môžeme o pár rokov očakávať plnohodnotný "dungeon crawler", rozšírenú verziu príbehu Halloween. Tomuto príbehu navrhujem mimálne Áčko za snahu. To je bez debaty.


          Celkové hodnotenie: 60.5%

           

          Deep Dark Wood (kolektív autorov Senica Thing) 

          Toto je zbierka mikro IF-textových hier od siedmych žiakov základnej školy zo Senice (Slovensko). Každá hra sa uberá iným smerom, ale rámcový naratív je vždy ten istý: hráč "sa ocitá v temnote lesa plného neočakávaných zvratov a nepriateľských tvorov." Ak sa necítia pohodlne, alebo vyčerpali všetky možnosti v danom príbehu, môžu sa vrátiť na "hlavnú križovatku a vybrať si inú cestu". Premisa tem,ného lesa je viac než dostatočná na naštartovanie detskej fantázie a páči sa mi, že každý príbeh je v niečom odlišný od ostatných. Je super, ako sú prepojené do takejto ľahko čitateľnej zbierky príbehov.

          Niektoré príbehy neboli upravené dospelým, s nulovými alebo minimálnymi úpravami ("Majiteľ pozemku nechal chodník takmer nedotknutým"). Niektoré príbehy boli upravené ("Majiteľ pozemku musel upraviť časť príbehu aby vyvážil začiatok a koniec a posilnil logickú výstavbu daného dobrodružstva.") pre náš dospelých s nedostatočnou fantáziou. Príbehy sú teda výsledkom detskej tvorivej mysle, ktorú nezadupali pod zem cudzie sily, a to sa mi páči.

          Dá sa povedať, že Deep Dark Wood je nevšednou zbierkou príbehov písaných deťmi. Sám som vlastníkom niekoľkých zbierok detskej poézie a prózy a táto sa k nim výborne hodí. Baví ma čítať, ako deti vnímajú svet naokolo, čo ich desí a čo ich baví a pod. Dokonca by som povedal, že je o niečo lepšia, než tie, ktoré mám, pretože ich spája spoločná téma/prostredie. Môžeme sledovať fantastické cesty, na ktoré sa detská myseľ vydáva a je to veľmi poučné pre kohokoľvek, kto sa angažuje vo vzdelávaní detí.

          Povenujem sa každému príbehu zvlášť, pretože si to podľa mňa všetky zaslúžia a úplne súhlasím s cieľom autorov získať cennú spätnú väzbu a povzbudenie pre ďalší rast.

          Back to the City (autor David, 8r)

          Na začiatku hry stojíme pred dreveným zrubom. Dostávame tri možnosti: pridružiť sa k prebiehajúcej oslave, odísť z lesa, alebo ho preskúmať. Každá z volieb vedie k ďalším možnostiam, ktoré môžu a nemusia hráčovi pomôcť nájsť cestu z lesa späť do mesta.

          Odísť z lesa je napodiv najrýchlejšou cestou do bezpečia. Oslava neponúka pomoc v našom snažení, ale dá sa tu porozprávať s pár postavami. Je škoda, že som nemohol zostať na party dlhšie, keďže naša postava zisťuje, že zotrvaním sa nepriblíži k možnosti návratu domov. To je síce pravda, ale možno rozhovorom s postavami na oslave by hráč mohol dostať pár indícií ako sa dostať domov, a mohol by s nimi stráviť čas inteligentnou konverzáciou.

          Vlastne, myslím, že takúto možnosť vidíme, keď hráč stretá koňa Steva, keď sa rozhodneme preskúmať les. Steve má mapu cesty do mesta, čo je dôkazom, že naše skúmanie lesa prináša ovocie. Je to dobrý pocit, niekomu pomôcť a potom nájsť cestu späť domov. Táto časť je moja najobľúbenejšia, lebo môžeme odviesť Steva späť k jeho majiteľovi a preskúmať mesto.

          Vychádza mi, že najlepšie na hre sú dialógy hlavnej postavy s ostatnými a spolupráca na riešení spoločného problému. Páčilo by sa mi vidieť viac situácii ako tá pri ktorej sa Steve vracia späť do mesta. Steve je zábavná postavička a myslím, že by bolo super mať viacej scén pri ktorej si cvála sem a tam spolu s hráčom. Podčiarknuté a zrátané, celkom fajn hra.

          Dark Dream (autor Baily’s Sisters, 11r)

          Hráč sa zobúdza v starom dome vedľa stola s lampou, jablkom a kávou. Okná sú zavreté. Máš tri možnosti, každá sa viaže na jeden z predmetov.

          Aby som zbytočne neprezrádzal, voľby sú výborné a vedú k neuveriteľným pointám. Rozosmial ma vlk robiaci stojku a dostalo ma, že som sa otrávil. Hra vie, že hráčovi sa niečo musí stať, inak sa unudí.

          Najlepšie bolo ako každý koniec spätne pripomína, čo hráč prežil v starom dome. Páči sa mi, ako si hra pamätá, čo som robil a čo nie. Je fajn hrať hru ktorá si pamätá tvoje rozhodnutia a komentuje, čo by bolo bývalo lepšie spraviť. Prijal by som viac hier s podobným systémom.

          Toto je šikovne navrhnutá hra, ktorá núti človeka premýšľať nad dôsledkami svojich činov. Je tu veľa koncov, ktoré pobavia a na každej stránke je čo robiť a nad čím premýšľať.

          Halloween (autor Hailey and Milka, 11r)

          Hra začína otázkou na meno hráča a potom hráča privíta na podujatí Halloween Hunt. Hráč tu má na výber veľa rôznych ciest, z môjho pohľadu je ich možno až príliš veľa.

          Myslím, že hlavným problémom je, že voľby nie sú priamo prepojené s tým, čo postava práve urobila. nemám pocit, že môžem ovládať svet okolo seba, ani moju postavu, voľby teda strácajú ten zmysel, ktorý je im vlastný.

          Na druhú stranu som však ohromený, koľko textu hra obsahuje a koľko pozornosti tu autori venovali výstavbe okolia hýriaceho prekvapeniami. Baví ma prehrávať si každú odbočku a čoraz viac žasnúť, čo všetko tu ešte je. Z textu cítiť energiu a vášeň jeho autorov.

          Myslím, že autori by mali popremýšľať, ktoré cesty sú pre hráča dôležité. Mali by si aspoň raz skúsiť zahrať hru z pohľadu hráča, ako sa pri čítaní hry cíti. Hra je ambiciózna a etš lepšou by mohla byť, ak by autori brali do úvahy herný zážitok pri jej čítaní.

          IXI in the Forest (autor Leontine, 6r)

          IXI si chce nájsť v lese priateľov a sú tu dve zvieratká, s ktorými to môže skúsiť: srnka a vtáčik. Zo srnky sa vykľuje nepriateľský tvor, ale voľba vtáčika nám prináša príbeh priateľstva. 

          Je nemilé, že vtáčik je "dobrý, milý ale lenivý". Voľby v hre sa následne točia okolo snahy primäť vtáčika alebo srnku k akcii, takže úlohou hráča je zahnať vtáčikovu lenivosť. 

          Vtáčie dievčatko mám rád, očividne totiž rado pomáhadruhým, musíme mu však pripomenúť, čo od neho chceme. Tiež sa mi páčia zajačiky, ktoré majú na výber, či vtáčika pozvú na večeru, alebo nie. Tu by sa mi žiadalo zistiť viac o vtáčičke, zajacovi, srnke a IXInke. Prídu mi ako zaujímavé postavičky a rád by som vedel, čo mali na večeru. Zvieratá predsa jedia veľa zaujímavých vecí.

          Hra je krátka, ale myslím, že má nezbaudnuteľné postavy a prostredie. Chcel by som ju dlhšiu, jednoducho preto, že sa mi páči.

          Little Frogie (autor Natalie, 12r)

          Si hladná žaba, ale môžeš sa rozhodnúť nekúpiť si jedlo  a hladovať. Bude to smutný moment, ale takto hra začína: chce aby človek premýšľal a vybral pre žabu to najlepšie.

          Chyby, ktoré žaba má možnosť spraviť, sú chybami, ktoré mnohí z nás robia. Osobne úplne rozumiem zámene cukru za soľ pri palacinkách, alebo zákusku, z ktorého ma rozbolejú zuby. Do úvahy treba zobrať aj fázu dňa a ostatné bežné potreby, aby sme nášmu žabaciemu priateľovi pomohli.

          Myslím, že hra veľmi dobre vystihuje podstatu našich rozhodnutí z pohľadu napĺňania našich potrieb. Prečo maľovať Monu Lisu, keď môžeme namaľovať štýlovú mačku so smiešnymi slnečnými okuliarmi? Každá stránka hry ma núti premýšľať nad ďalším krokom a je zábavné kliknúť na možnosť, ktorá je očividne nesprávna, už len pre to, aké prekvapenie človeka na konci cesty čaká.

          Táto hra je spomedzi senických hier mojou najobľúbenejšou. Jej mnohoraké konce ma vedia rozosmiať a páči sa mi, ako Natalie dokáže cestu uzavrieť výstižným konštatovaním. Hra na mňa urobila dojem, je v nej zmysel pre humor a veľký cit pre interaktivitu.

          Survive or Die (autor Unicorn Sisters, 13r)

          Táto hra je skutočne hororová. Sme v starom dome a musíme buď ísť preskúmať strašidelné podkrovie, alebo zostať v hlavnej sále. 

          Hra má naozaj sugestívnu atmosféru. Nevedel som čo mám očakávať, tak ma veľmi prekvapilo, že tam vyčíňa príšera. Opis podkrovia a ostatných izieb je veľmi dobre zvládnutý a vytvára v hráčovi nervozitu pred jeho ďalším krokom.

          Tiež sa mi páči, že správne tu sú presne tie rozhodnutia, ktoré postavám v skutočných hororoch nenapadnú. Zostať spolu je predsa ten najlepší nápad, nie však vo filme. V tejto hre to platí a veľmi kvitujem, že v nebezpečných situáciách je tu potrebné zachovať chladnú hlavu, čím sa hra stáva uveriteľnejšou.

          Príšere sa takisto darí dobre vystrašiť hráča. Hra vôbec neponúka jej opis, a tak je len na mne a mojej fantázii, ako príšera vyzerá. Čokoľvek autor hry na mňäa skúša, nie je to nič v porovnaní so strachom, ktorý vo mne dokáže prebudiť moja vlastná predstavivosť. Preto som rád, že mi autori nechali voľnú ruku pri maľovaní tej najstrašidelnejšej príšery vyčíňajúcej v tomto dome.

          Koniec ma prekvapil, čo však dáva logiku, keďže príšera bola hladná a my sme mali objednanú pizzu. To bol veľký moment a myslím, že koniec sa autorom vydaril. Strašidelná a pritom zábavná - táto hra je skvelým príkladom ako sa prepojením hororu a komédie dá vytvoriť niečo veľmi nevšedné.

          The Dark One (autor Mushroom, 13r)

          Táto hra začína otázkou, či by si si dal čučoriedky. Máš pocit, že sa rozprávaš s kamarátom, ktorý si pre teba prichystal fascinujúci príbeh. Veľa toho o tebe však nevie, keďže nevieš plávať a tu zrazu - hotovo.

          Páči sa mi, že rozprávač tu vystupuje ako postava, ktorá o tebe nevie všetko, ale je priateľská a nápomocná, ak si získaš jej priazeň.

          Preto by som chcel o nej vedieť viac, a aj o tom, prečo mi chce pomáhať. Má vtipné poznámky, ktoré vzbudzujú zvedavosť. Bolo by fajn vidieť scény, v ktorých spolu hráč a rozprávač zažívajú dobrodružstvá a zhovárajú sa, tak ako to bežne priatelia robievajú. Tiež by ma zaujímalo, čo si o mne rozprávač vie, čím by sme sa mohli vyhnúť nepríjemnostiam, s plávaním.

          Tiež ma zaujíma samotný názov. V hre sa nikde neuvádza čo to ten Dark One je. Je to rozprávač? Alebo tam kdesi niečo na hráča číha z húštiny a ja som to zatiaľ neobjavil?

          Je tu veľa záhad, ktoré by malo zmysel rozvinúť a preskúmať. Mám rád záhady, stálo by za to nejakú tu jednu či dve ponúknuť a zvyšok lúštenia nechať na mne. Teším sa, že snáď v budúcnosti zistím viac o Dark One, o rozprávačovi a o svete v ktorom sa hra odohráva, pretože to vyzerá na hru, ktorá v sebe skrýva veľký potenciál.

          --

          Dúfam, že tento dlhý príspevok bude autorom i hráčom k úžitku. Táto recenzia bola vyčerpávajúca, ale neľutujem to.